Čítal som jednu myšlienku o tom, kde sa berie nechuť človeka k práci. Niekedy si povieme, to je lenivý človek a s tým nič neurobíš. Dobre, nebavme sa o tejto skupine, aj keď tá myšlienka bude platiť aj na nich.
Ale poznáte okolo seba ľudí, ktorí kedysi naplno produkovali a prispievali, ale chuť k práci stratili? Čo sa im stalo? Ich totiž nemôžeme označiť za lenivcov od prírody, pretože pred časom ťahali naplno.
Tá myšlienka je nasledovná. Nechuť k práci človeka vzniká tým, že je mu okolím neustále odmietané prácu mu dať. Neustále a opakovane odmietané prácu mu umožniť.
Tu vo mne hrklo. Pretože zrazu som videl pred mojimi očami X kedysi ochotných a produktívnych ľudí, ako mi komunikujú, že už ich nebaví neustále presviedčať svojho vedúceho, aby mohli robiť to a to. Alebo že už ich nebaví neustále bojovať za to, že by to radi robili inak a lepšie. Znova a znova a znova. Im v podstate naozaj bolo opakovane odopierané pracovať, až vypadli z ochoty robiť a riešiť čokoľvek.
Toto je hodne dôležitý fakt z hľadiska riadenia ľudí. Áno, niekedy v manažmente padajú rozhodnutia a nie vždy sa dá vyhovieť všetkým, nie vždy sú všetci spokojní. Ale dávajte si pri riadení ľudí a rozhodnutiach ohromný pozor na to, aby sa vám nestalo, že ľudia sú dlhodobo a opakovane v pozícii, že majú pocit, že nemôžu pracovať. To je jedno prečo. Kvôli zmenám, kvôli systému, kvôli pocitu, že nemajú svoje miesto, že nemajú možnosť,… To nedopadne dobre ani s nimi, ani s ich motiváciou ani s vašim vzájomným vzťahom.
Kľudne sa pozrite okolo seba manažerským okom a položte si otázku – nie je v mojom okolí niekto, kto má pocit, že nemá svoje miesto, nie je v sedle a v podstate dlhodobo mu nie je umožnené naplno pracovať? Ak áno, viete o čom hovorím a riešte to. Ide o veľa.