Jednému manželskému páru, kde obaja už mali cez 90 rokov, prežili spolu celý život aj na fotografii bolo vidno, ako sú radi spolu, dali otázku, aký je ich recept na tak dlhé a šťastné manželstvo. Odpoveď bola nasledovná:
„Viete, my keď sme boli mladí, tak nás učili, že keď sa niečo pokazí, treba to opraviť, nie vymeniť.“
Tejto myšlienke sa rozmer uprieť rozhodne nedá. Samozrejme doba sa vyvíja a dnes máme oveľa viac možností veci nahradiť novými, lepšími, nie sa babrať ak to preženiem so zašívaním ponožiek či opravou podrážky na bote, aby ešte niečo vydržali. A to je v poriadku, nemáme žiť v jaskyni, život ide dopredu. Ale títo ľudia komunikovali myšlienku o opravovaní v súvislosti s vlastným vzťahom, nie s ponožkami.
Určite aj oni prežívali vo svojom spolužití aj nie ľahké obdobia, neraz mali toho plné zuby a tisíc „rozumných“ dôvodov kopnúť do toho druhého. Ale nikdy to neurobili, a na konci sú víťazmi.
Čo už dlhé roky pozorujem na seminároch a pri návštevách klientov, skutočné osobnosti medzi šéfmi a majiteľmi, ktorí to dotiahli naozaj ďaleko a ktorí majú okolo seba veľmi kvalitné a stabilné tímy, sú ľudia, ktorí majú svojich ľudí skutočne radi, majú srdce otvorené a oveľa viac ako chytrá manažerská manipulácia s ostatnými im vo finále pomáha ich ľudský vzťah k nim, ktorý nenechajú v sebe udusiť. Nie že by nevedeli buchnúť po stole a zjednať nápravu, to nie. A ak treba, tak to aj urobia. Ale aj keď tak musia urobiť, druhá strana stále z nich cíti oveľa viac človečinu a snahu veci veci zvládnuť, ako chladné oči a odstup víťaza, ktorý má v rukách víťazný argument.
Orientovať sa v riadení ľudí (a nielen tam) viac na opravu ako na výmenu či protiúder je jednou z najväčších ctností lídra. A táto ctnosť sa dá neustále pilovať tým, že ju človek vo svojom živote vedome používa. Ako odmenu za to získava vzťahovo stabilnejšie a bezpečnejšie prostredie.