Když dva dělají totéž

Mal som stretnutie s jedným našim klientom a posťažoval sa mi, že zase jeden jeho výkonný človek bude presunutý na inú prácu, pretože tam bude ešte platnejším, a on ako šéf sa už teraz obáva toho, ako to bude po danom pracovníkovi na jeho pôvodnom poste fungovať. Pretože podľa jeho skúseností zmätky spojené s personálnou zmenou odnesie hlavne on ako šéf.

Toto je veľmi častý problém v mnohých firmách. Na jednej strane posun daného človeka na iný post, kde bude platnejším, dáva zmysel, na strane druhej vzniká problém na poste, ktorý doteraz bezproblémovo fungoval.

V prípadoch, ak niekto má byť povýšený či presunutý na inú prácu, doporučujem dodržať tri nasledovné pravidlá:

1. Odchádzajúci pracovník musí spísať celý svoj post. Čo ako robí, akým spôsobom, v akom poradí, s kým spolupracuje,… Obrazne povedané musí pripraviť svoj hrad aj so všetkými tajnými skrýšami na odovzdanie tak, aby ho jeho nástupca mohol obývať a s istotou spravovať. Mimochodom spísaný post nech je základnou vstupnou podmienkou k tomu, aby ktokoľvek mohol o preloženie či povýšenie vôbec požiadať

2. Odchádzajúci pracovník musí potom následne podľa spísaných not prakticky zaškoliť nástupcu tak, aby na poste bezproblémovo fungoval. Nech to trvá, čo to trvá, musí to s ním zvládnuť, inej cesty niet

3. Ešte rok môže byť daný preložený či povýšený pracovník povolaný naspať na svoj pôvodný post, ak by tam bolo treba niečo dodatočne zvládať prípadne zaškoliť ďalšieho človeka, ak by sa ten pôvodný nechytil

Tieto tri pravidlá chránia jeden princíp: V prvom rade je povinnosťou toho, kto post opúšťa, aby náhrada za neho bola zaškolená, aby fungovala a aby produkovala, to nemôže to byť iba problémom šéfa. Akýkoľvek odklon od tohto pravidla je odklonom od etiky a zaplatia za to vo finále všetci. Dodatočným časom, nervami, nákladmi.

Doporučujem pri personálnych zmenách tieto tri pravidlá naozaj dôsledne dodržovať. Šéfovia budú mať potom o niečo menej šedivých vlasov z toho, že riešia problém, ktorý im v skutočnosti nepatrí.