Na seminároch sa nám neustále vracia téma demokracie vo firmách. Patrí tam, nepatrí tam, do akej miery,… Demokracia je dnes naozaj moderné a hodne diskutované slovo, ale vo firme s ním doporučujem narábať veľmi opatrne.
Jedna rovina demokracie je, že ľudia majú právo vyjadriť svoj názor či nesúhlasiť bez strachu, že budú potrestaní. Proti tomuto asi žiadna polemika. Je v poriadku a je želané, aby ľudia mohli slobodne vyjadriť svoj názor bez toho, aby ich zasiahol blesk ako odveta za to, že si dovolili otvoriť pusu. Pretože šéf, ktorý jedná hlavne z pozície sily a potiera možnosť ľudí komunikovať, je v rovine autoritárstva a o demokracii nemôže byť ani reči.
Na druhej strane musí mať šéf skupiny na konci možnosť v rámci dohodnutých kompetencií urobiť jasné rozhodnutie, kedy nemusí diskutovať a získavať súhlas X ľudí na to, aby mohol skutočne veliť. Jednoducho má právo rozhodnutia primeraného jeho postaveniu. Toto už ale niektorí ľudia budú napadať jako egoistické, nepopulárne a – „nedemokratické“. Je možné, že to také naozaj je. Ale treba si uvedomiť, že je to tiež aj otázka prežitia skupiny.
Z hľadiska vedenia a rozhodovania je demokracia vo firme najrýchlejší spôsob, ako ju rozložiť. A za demokraciu tohoto druhu, kedy nie je možné veliť, pretože „my všetci sa máme právo demokraticky vyjadrovať“, sa spravidla skrývajú ľudia, ktorí nie sú ochotní dodržovať firemnú kultúru a pravidlá. Alebo ľudia, ktorí chcú mudrovať do vecí, za ktoré následne nenesú žiadnu zodpovednosť.
Jedna vec je právo na názor, ktorý človek môže slobodne vyjadriť, samozrejme kultúrnou formou. To je v poriadku. Ale druhá vec je možnosť veliť a rozhodovať s plnou zodpovednosťou za prežitie skupiny a jej výsledky. Toto nemiešajme dohhromady.