Mám pre vás jeden manažerský tip na zamyslenie sa, týka sa dovoleniek.
V posledných 7-8 mesiacoch som sa postupne rozprával s tromi známymi, ktorých poznám dlhé roky. Vždy boli extrémne pracovití, práca ich bavila, boli úspešní, s ľahkosťou šli dopredu, mali vysoké emócie. Postupne mi ale začali komunikovať, nezávisle na sebe, ako sú už z práce unavení, ako sa stále za niečím ženú, ako už by zostali najradšej doma, ako treba aj odpočívať.
Samozrejme dovolenku s rodinou či priateľmi chápem, to je úplne v poriadku. Ale to, ako mi to hovorili, mi k nim nesedelo. To ako keby Jágr začal rozprávať zlomeným hlasom, že hokej nemá zmysel, tie tréningy sú o ničom, veď je pri nich človek stále iba spotený,… Pritom celý svoj život bol šťastný práve vtedy, keď bol spotený!
Jeden z týchto troch známych, o ktorých vám rozprávam, zostal dokonca v nemocnici, a tam sa stala jedna zaujímavá vec. Keď tam bol pár dní iba sám so sebou, komunikoval mojej manželke, ktorá ho bola navštíviť, že si usporiadal myšlienky a že sa zase teší do práce. Čože??? Ten človek takmer rok tvrdí, ako cíti, že musí odpočívať, ako je unavený, a keď skončí v nemocnici, kedy má logicky prísť k definitívnemu rozhodnutiu vypnúť, príde na to, že sa do práce teší.
Nie všetci traja skončili v nemocnici, ale ja som si uvedomil, čo je za ich únavou. A viem to, poznám aj ich blízke okolie, úplne mi to docvaklo. Je to tvrdý fakt, nie každý ho ľahko skusne, niekto ho možno ani neskusne. Títo traja pracovití známi, ktorí začali byť z práce unavení, majú spoločnú jednu vec. Majú blízko pri sebe konkrétnych ľudí, ktorí sú neproduktívni, upadnutí a sú nimi neustále presviedčaní, že by nemali tak veľa pracovať, že majú predsa aj žiť, že si majú iba ľahnúť a nič nerobiť, že cez víkend nech ich ani nenapadne odpovedať na sms či e mail,… Pritom oni by to radi a s ľahkosťou urobili za pár minút a boli by pri tom úplne v pohode, pretože je im to prirodzené. Jeden z nich sa mi dokonca priznal, že odpovedá kolegom potajme, keď ho okolie nevidí.
Ľudia, ktorí sú na vysokých emóciách, majú z práce radosť. Neuvažujú v zmysle „cieľom je odpočinok, víkend a dovolenka“ a s ľahkosťou dosahujú to, čo si postavili ako svoj cieľ. Rozvoj, peniaze, novú budovu, čokoľvek. A zistíte, že predtým, ako takíto ľudia začnú byť unavení a “potrebujú dovolenku”, niekto v ich okolí veľmi intenzívne pracoval na tom, aby aby sa cítili unavení, v pochybnosti. A to, čo mali ako svoju hru, sa stáva nutným zlom menom robota.
Systematické prikvapkávanie jedu do životného elánu je spôsob, ako ľudia na nízkych emóciách, neraz plní neochoty, neúspechu a maskovanej závisti, redukujú silu tých schopných a tým sa ich snažia dostať pod kontrolu. Preto ak vidíte človeka, pre ktorého bolo vždy prirodzené naplno operovať v priestore, dosahovať výsledky a mať z toho radosť, a tento človek začína myslieť v únavovom režime, strážiť pracovnú dobu a benefity, ktoré má, viete, že toto nepadá z neba.
Denisa Pelikánová
Dana Kudová
Elad Hadar
Grant Cardone
Hana Slačálková
Ivona Raurová
Ing. Ivo Jurman
Jana Guráňová
Martin Kepka
Vendula Korbelová
Bohumil Kuba
Melánie Bulová
Martin Staněk
Pier Paderni
Pavlína Cohen
Pavel Ranc
Ing. Rastislav Zachar
Patrick Valtin
Vlasta Opelková
Milena Vrbická