Mal som rozhovor s jedným z našich klientov a nasledovnými slovami mi popisoval problém, ktorý aktuálne rieši: „Nutne potrebujeme prijať nového človeka, ktorý by na seba určite zarobil. Viem zdokladovať, čo by presne robil, ako by nám to pomohlo, ako by jeho práca produkovala konkrétnu a potrebnú energiu pre nás všetkých. Určite by bol veľkým prínosom. Problém ale je, že si ho nemôžeme dovoliť zamestnať, pretože hold, mzdové fondy sú vyčerpané a nie je z čoho. To je jako začarovaný kruh, čo mi poradíte? Ako sa máme za daných okolností ďalej personálne rozvíjať?“.
Odpoveď na túto zdanlivo komplikovanú situáciu je v skutočnosti veľmi jednoduchá (aj keď niekedy tvrdá): „Dajte preč tých, ktorí neprodukujú, a zostanú vám peniaze pre tých, ktorí by produkovali“. Keď som túto vetu vyslovil nahlas, klient predo mnou mal až fyzickú reakciu. Doslova s ním šklblo a stuhol v tvári.
… ono to ani inak nemôže byť. Pretože ak by každý jeden člen skupiny naozaj naplno ťahal dopredu, naozaj hodnotne prispieval, dával to, čo je od jeho postu vyžadované v potrebnom množstve a kvalite, tak by na seba zarobil. A práve tak by na seba zarobil aj ten nový člen tímu. Tým, že by tiež generoval požadované hodnoty v potrebnom množstve a kvalite voči svojmu postu, ktorý zastáva.
Ak to firme so mzdami nevychádza, musí tam byť niekto, kto sa starostlivo zamaskovaný vezie. Neraz vyzerá dôležitý a zaneprázdnený, môže byť aj populárny, ale v skutočnosti neprodukuje v pracovnej dobe ani zďaleka to, čo by mohol a mal. V administratíve, v obchode či na prevádzke. A práve tam sú peniaze pre vášho nového schopného kolegu. U toho neschopného alebo neochotného produkovať skutočné hodnoty.