Raz som sa s jedným priateľom rozprával o tom, prečo je stále tak zvedavý, prečo všetko okolo seba pozoruje a študuje. Krátko sa zamyslel a odpovedal mi otázkou: Vieš, vždy na ktorom mieste nájdeme kľúče, keď ich hľadáme? Odpovedal som mu, že neviem, veď predsa môžu byť položené kdekoľvek. Priateľ sa pousmial a odpovedal. To áno, to je pravda, môžu byť položené kdekoľvek. Ale to miesto, kde ich nakoniec nájdeme, má spoločnú jednu vec – je to vždy to posledné miesto, na ktorom hľadáme.Najskôr som to pochopil jako celkom pekný chyták a usmial som sa. Máš pravdu, je to naozaj vždy to posledné miesto, dostal si ma.
Ale priateľ potom dodal. Vieš, prečo už nehľadáme ďalej? Pretože sme spokojní s tým, čo sme našli.
Problém v živote neraz môže byť, že už nehľadáme ďalej len preto, že sme spokojní s tým, čo máme, ako nám niečo funguje, niečo nám stačí, nemáme potrebu to posúvať, vylepšovať. V takýchto prípadoch môže nastať „syndróm nájdených kľúčov“ sprevádzaný osobným uspokojením a pohodou, a tá posledná vec či méta, ktorú sme získali, môžu byť naozaj tou poslednou.
Denisa Pelikánová
Dana Kudová
Elad Hadar
Grant Cardone
Hana Slačálková
Ivona Raurová
Ing. Ivo Jurman
Jana Guráňová
Martin Kepka
Vendula Korbelová
Bohumil Kuba
Melánie Bulová
Martin Staněk
Pier Paderni
Pavlína Cohen
Pavel Ranc
Ing. Rastislav Zachar
Patrick Valtin
Vlasta Opelková
Milena Vrbická